Merle Corey

Krajina, ktorá stratila farbu, rozprestierajúca sa neďaleko mora. Všetko bolo v odtieňoch čiernej. Stál som na vrchu kopca a hľadel dole do vĺn. Šeď zapadajúceho slnka sa rozbíjala o čierňavu vĺn.

Všetci sme si rovní… Určite, trt baraní! Stačí jedno slovo a celý život nevinného človeka smeruje do sračiek. Ako je možné, že moderná slovenská spoločnosť stále robí takéto prešľapy? Chceme to vôbec ešte trpieť?

Každý ich pozná. Tie kratučké chvíľky, keď cíti, že nie je sám, keď sa mu tiché závany vzduchu opierajú do tváre napriek tomu, že nič sa nepohlo, keď srdce začne byť rýchlejšie…

Jedna z mojich prvých básní…

Vlasy sú každodennou súčasťou takmer každého z nás. (ospravedlňujem sa tým, čo do tejto kategórie nespadajú…) Sú v podstate všade. Okrem toho, že krášlia schránku na rozum je ešte veľa iných miest (viac alebo menej príjemných) kde sa dajú nájsť. Najčastejšie miesta: Hrebeň / kefa – zbožňujem keď tam visí chumáč predtým ako ho chcem […]

Už tisíc krát, mal som to dnes na jazyku zahľadel ti do očí, neodvážil preriecť. Mnoho rád nepomohlo v okamžiku keď pocit vo mne mlčí, a nedovolí utiecť. Milujem tie hviezdy, hviezdy v tvojich očiach, svit krásy a pravdy pre moju dušu spása. Vyriešiť to navždy, nespočetných nociach uväznená krása šramotivo šepká, no tak ľahko nepoddá sa. Skúšal som to […]

Ak by srdce hlások malo, všetko zakázané už dávno by ti povedalo, slová rozhádzané. Pľúca zbytočné by boli, ak by dýchať vedelo, príval vzduchu k mojej vôli, hneď jak by ťa cítilo. Viem za kým by utekalo, ak netĺklo by v hrudi, k tomu, čo mu viac chýbalo, k tvojej krásnej tvári. Našťastie však iba tlačí, pumpuje krv do tela, ak by mohlo tak by bilo len a iba pre […]