Merle Corey

Všetci sme si rovní… Určite, trt baraní! Stačí jedno slovo a celý život nevinného človeka smeruje do sračiek. Ako je možné, že moderná slovenská spoločnosť stále robí takéto prešľapy? Chceme to vôbec ešte trpieť?

Príbeh začína jednoducho. Mladé dievča prichádza na strednú školu. Je takmer ako ostatné – má kamošov, kamošky, chodia sa večer baviť prípadne aj študuje. Jediné čím sa od svojich rovesníkov líši je, že má inú sexuálnu orientáciu. A čo sa zrazu nestane? Dozvedia sa to učitelia, ktorí si nemôžu dovolieť trpieť takú nehanebnicu vo svojej škole! Veď je to predsa hnusné a zvrátené a mala by sa dať liečiť. A čo keď tým náhodou ešte nakazí nejakú kamarátku?  … Čo sme ku°va v stredoveku?! Neupálime ju rovno?

A „nehanebnica“ nášho príbehu nezmôže nič. Kto vie ako, dôvod si nájde a nikto nikdy nedokáže, za čo bola zo školy naozaj vyhodená. Babenke sa začína rúcať život, ktorý poriadne ešte ani nezačala. Áno jasné, stredných škôl je miliarda, ale ona ešte ani „nevie“, za čo ju vyhodia. Možno ju kvôli “ tomu dôvodu “ ani nevezmú na inú školu. Len preto, že je iná.

Ľudia sa vždy cítia silní, keď sú v spoločnosti podobných alebo rovnakých ľudí a môžu vytláčať na okraj tých, čo sa im nepodobajú. To je ale trošku choré. Človek totiž nevie, na ktorej strane sa ocitne. Možno nie dnes a možno ani zajtra, ale môže sa stať, že sa hocikto z vás ráno zobudí a zistí, že všetci naokolo sú iní ako on sám. Nemusí to byť orientáciou. Stačí len maličkosť a dostane sa na okraj. Odtiaľ je to najčastejšie pád do hlbín ako návrad domov…

Nezatvárajme oči! Všetci sme ľudia a všetci máme právo byť šťastní…