Merle Corey

Ďalší príchod

zubatej zimy

a z mojich rúk

opäť sa dymí.

Po čom som túžil,

o čom som sníval,

na slnečnom poli

roztrhal šakal.

Driemajúc smútok,

plačom som hasil

ohriaty slnkom

šťastie som spasil,

zohriate dlane,

šepkajú dotykmi

vezmi ju niekam

vezmi ju za nimi.

Úderom srdca

zložil som sľub,

preklínal seba

preklínal ľud,

že okolo mňa

spútaná čiernota,

ovinula teba

radostná dobrota.

Kamenný múr,

zložených sľubov,

pretínal rieku,

nádherných citov,

točí sa dokola,

vo víre vrytá,

hlboko v srdci,

žalostne skrytá.

Zovretím päťe

pretŕhal hnev,

na žiarlivej ceste,

a spoločný plev,

potkýnal o raždie

hodené, horiace

plammené jazyky,

vodou sa dusiace.

Posledný krok,

ubitý z papradí,

trasie sa predo mnou

ona ma pohladí,

posledným dychom

rozfúka horúca

a horiaci most

za mnou sa dorúca.