Nedeľná báseň: Nekonečná temnota
16. mája 2010 17:10,
Prečítané 2 730x,
merle,
Nezaradené
Nekonečná temnota
osvetľuje svet
nič nové tu nevidím
konca cesty niet.
Iba svojim svedomím
môžem svetlo nájsť
potme v tichu tápať
oheň vo mne vznieť.
Bezfarebná rieka
obteká kraj túžob,
bezprostredne po nej
ako malý dúšok
rozvíja sa kvet.
Plameň hnevu
stúpa v trs,
tichou rukou
hladí,
bolesť ľudských pŕs.
Vypaľuje,
v očiach diery
dávi morí
temnú nehu.
Vzoprime sa osudu
vzoprime sa tomu,
čo dáva silu
tajomnému
falošnému hnevu!
07.05.2013
Niektoré veci sa jednoducho nemenia. Zem sa točí, voda tečie smerom dolu a Slnko ešte stále končí svoju každodennú púť na západe. Ani ľudia sa nemenia. Teda, aspoň nie tak veľmi, ako by sa mohlo zdať. Stále sú medzi nami prešibané líšky, klamári, pracanti, flákači, učenci, boháči aj hlupáci. Ľudia sa nezmenili, zmenila sa doba.
29.04.2013
Ďaleko, zamrznuté bezvetrie tam kúsky starých listov vlajú a zaprášené kropaje, vytvárajú zátišie. Kde tŕpnu ľudské stupaje krčia sa a premieňajú kusy smútku na sochu. Hlboko vytesaná v tvrdom ľade, kôstky ticha vlasmi pradú a roztápajú ladne o hlade a o smäde ľudská socha chradne. Som tou sochou obarenou vriacou vodou čo topí moje snívanie. Bez [...]
27.03.2013
Tak vrav! Že šťavou z jesene varíš mi prsty, horké jak korene a smeješ sa, smeješ sa zronene.
Ольга СП С. ... ...
rozum22 Po každom zatmení a daždi ...
martins Merle, páči sa mi to :-) ...
merle ďakujem :) cením si to ...
kusi Mne sa Merle zapáčil najviac ...
Celá debata | RSS tejto debaty