Samovražda… („čiernohumorne“)
22. apríla 2010 22:48,
Prečítané 1 935x,
merle,
Nezaradené
S hlbokým nádychom,
rozbieham sa vpred,
očakávam rýchly pád,
iba kolmo dolu
nie kĺzavý let.
Prikrádam sa na okraj
zadržiavam dych,
démoni tmy strašia ma
či vodne, či v noci
odrážam sa v ich.
Nekonečným hvízdaním
preteká vzduch vôkol uší,
keď dopadnem,
bude ticho,
už len to ma v duchu teší.
Bolestivé chrupnutie
ozvalo sa v mojom tele,
počas pádu narazil som
dutou hlavou o kamene.
Ako temný had
podo mnou sa rieka vinie,
bojím sa, že môj čas
na tejto zemi
onedlho už uplynie.
Mrazivý prúd vody,
na dne môjho pádu,
zaryje sa pod nechty,
pod citlivú kožu
uhasí aj záhu.
Akosi to potemnelo
cez brucho mi preletelo,
zlomenými paprčami,
kvačím morím otieram si
skrvavené telo.
Pomýšľam už na raj,
moja myseľ zmäkla,
samovražda ale,
pri poslednom dychu
stiahla ma do pekla.
07.05.2013
Niektoré veci sa jednoducho nemenia. Zem sa točí, voda tečie smerom dolu a Slnko ešte stále končí svoju každodennú púť na západe. Ani ľudia sa nemenia. Teda, aspoň nie tak veľmi, ako by sa mohlo zdať. Stále sú medzi nami prešibané líšky, klamári, pracanti, flákači, učenci, boháči aj hlupáci. Ľudia sa nezmenili, zmenila sa doba.
29.04.2013
Ďaleko, zamrznuté bezvetrie tam kúsky starých listov vlajú a zaprášené kropaje, vytvárajú zátišie. Kde tŕpnu ľudské stupaje krčia sa a premieňajú kusy smútku na sochu. Hlboko vytesaná v tvrdom ľade, kôstky ticha vlasmi pradú a roztápajú ladne o hlade a o smäde ľudská socha chradne. Som tou sochou obarenou vriacou vodou čo topí moje snívanie. Bez [...]
27.03.2013
Tak vrav! Že šťavou z jesene varíš mi prsty, horké jak korene a smeješ sa, smeješ sa zronene.
rozpravkarka2 To som čítala ešte ...
merle uz len pre teba nieco stvorim...... ...
rozpravkarka2 Raz by som chcela ...
merle tesi ma, ze mas o mna strach ...
rozpravkarka2 merle, zľakla som ...
Celá debata | RSS tejto debaty