Kto ma ostrihá, tomu zlomím hlavu…

Vlasy sú každodennou súčasťou takmer každého z nás. (ospravedlňujem sa tým, čo do tejto kategórie nespadajú…) Sú v podstate všade. Okrem toho, že krášlia schránku na rozum je ešte veľa iných miest (viac alebo menej príjemných) kde sa dajú nájsť.

Najčastejšie miesta:

Hrebeň / kefa – zbožňujem keď tam visí chumáč predtým ako ho chcem použiť… (i keď pravdu povediac, ja a hrebeň nie sme kamaráti)

Jedlo (Polievka, omáčka, pizza) – mňam…

Odtok, sitko – niekto to upratať musí, väčšinou ja… len prečo sa vždy na to zachytí aj kopa iného svinstva? To je ako za trest.

Záchodová doska  —  bingo… človeku sa potom až tají dych.

Vankúš — aký idiot mi, doriti, lehnil na posteli?

Avšak toto nie je podstatou toho, čo chcem povedať. Mojou pôvodnou myšlienkou bol nápad, niečo ako „keby vlasy vedeli hovoriť“.

Len si to predstavme. Ten pokrútený a zošuverený hajzel, ktorý tak pekelne bolel pri vytrhnutí, by mohol hovoriť čo som robil pred štyrmi, piatimi či možno siedmimi rokmi!

„Hej! prečo si ma vytrhol!“

„Sorry, ja som nechcel… bohužiaľ, slabí odpadnú…“

„Slabý? Šesť rokov si tu pokojne rastiem a zrazu som slabý? Pamätáš si na rok 2006, 4. apríla! to mňa si vtedy namočil do tej odpornej polievky!“

„Sorry, už som sa rozčesal, hodím ťa do koša, nevadí?“

„?#@*&%!!!“

Vlasy sú pre mňa pamiatka na to čo som prežil. Každý z nich je časová os mojich spomienok. Viem, že pri ďalšom rozčesávaní ma mnoho z nich bude preklínať, ale nič sa nedá robiť. Aspoň som sa nad tým, čo všetko so mnou prežili, zamyslel…

Čím bola práca pre generáciu mojich starých rodičov?

07.05.2013

Niektoré veci sa jednoducho nemenia. Zem sa točí, voda tečie smerom dolu a Slnko ešte stále končí svoju každodennú púť na západe. Ani ľudia sa nemenia. Teda, aspoň nie tak veľmi, ako by sa mohlo zdať. Stále sú medzi nami prešibané líšky, klamári, pracanti, flákači, učenci, boháči aj hlupáci. Ľudia sa nezmenili, zmenila sa doba.

Stal som sa sochou

29.04.2013

Ďaleko, zamrznuté bezvetrie tam kúsky starých listov vlajú a zaprášené kropaje, vytvárajú zátišie. Kde tŕpnu ľudské stupaje krčia sa a premieňajú kusy smútku na sochu. Hlboko vytesaná v tvrdom ľade, kôstky ticha vlasmi pradú a roztápajú ladne o hlade a o smäde ľudská socha chradne. Som tou sochou obarenou vriacou vodou čo topí moje snívanie. Bez [...]

Bojím sa života

27.03.2013

Tak vrav! Že šťavou z jesene varíš mi prsty, horké jak korene a smeješ sa, smeješ sa zronene.

Maduro

Maduro: Venezuelu ohrozuje osem amerických vojnových lodí s 1200 raketami

01.09.2025 22:48

Venezuelský prezident vyhlásil, že krajina čelí „najväčšej hrozbe za posledných 100 rokov“.

Robert Fico, TB

Premiér pri príležitosti Dňa Ústavy SR odovzdal trom laureátom cenu A. Dubčeka

01.09.2025 20:40

Štátnu cenu si prevzali Štefan Grman, Jozef Banáš a Jan Telensky.

Russia Ukraine War

Zabi politika a vydáme ti mŕtvolu syna. Ukrajinci zistili motív vraždy bývalého predsedu parlamentu

01.09.2025 20:15

Začína sa objavovať viac podrobností o likvidácii niekdajšieho šéfa ukrajinského parlamentu. Andrij Parubij sa stal obeťou atentátu 30. augusta.

merle

Básne, ale aj dlhý príbeh Merleho Coreya. Prípadne občasné výbuchy v hlave...

Štatistiky blogu

Počet článkov: 37
Celková čítanosť: 86855x
Priemerná čítanosť článkov: 2347x

Autor blogu

Kategórie

Odkazy