Zalievam tehly
a čakám na kvety
otráveným.
Zmotanou šnúrkou
za malou poklonou
dobieham čas.
Uteká!
Už nikto z vás?
Prosím počkaj,
nechoď ešte,
daj mi ešte jednu šancu..
Ryjem drôtom,
v sypkej ceste
vyhýbam sa nášmu tancu.
Uvarím víno
a čakám na úsvit
zastieraným.
Doprajem si
dúšok snehu,
vychladí mi celé vnútro.
Zo zliatiny
čistej hanby
ukovám si vlastné múdro.
Zaplatím, len počkaj, počkaj!
Otoč sa a spievaj!
znova a znova
tá malá poklona
usmej sa,
veď padá opona.