Zaplatím!

9. marca 2013 02:50, Prečítané 2 460x, merle, Nezaradené

Zalievam tehly

a čakám na kvety

otráveným.

Zmotanou šnúrkou

za malou poklonou

dobieham čas.

Uteká!

Už nikto z vás?

Prosím počkaj,

nechoď ešte,

daj mi ešte jednu šancu..

Ryjem drôtom,

v sypkej ceste

vyhýbam sa nášmu tancu.

Uvarím víno

a čakám na úsvit

zastieraným.

Doprajem si

dúšok snehu,

vychladí mi celé vnútro.

Zo zliatiny

čistej hanby

ukovám si vlastné múdro.

Zaplatím, len počkaj, počkaj!

Otoč sa a spievaj!

znova a znova

tá malá poklona

usmej sa,

veď padá opona.

Debata ( 0 príspevkov )

Celá debata | RSS tejto debaty

Ďalšie články od tohto blogera

Čím bola práca pre generáciu mojich starých rodičov?

07.05.2013

Niektoré veci sa jednoducho nemenia. Zem sa točí, voda tečie smerom dolu a Slnko ešte stále končí svoju každodennú púť na západe. Ani ľudia sa nemenia. Teda, aspoň nie tak veľmi, ako by sa mohlo zdať. Stále sú medzi nami prešibané líšky, klamári, pracanti, flákači, učenci, boháči aj hlupáci. Ľudia sa nezmenili, zmenila sa doba.

Stal som sa sochou

29.04.2013

Ďaleko, zamrznuté bezvetrie tam kúsky starých listov vlajú a zaprášené kropaje, vytvárajú zátišie. Kde tŕpnu ľudské stupaje krčia sa a premieňajú kusy smútku na sochu. Hlboko vytesaná v tvrdom ľade, kôstky ticha vlasmi pradú a roztápajú ladne o hlade a o smäde ľudská socha chradne. Som tou sochou obarenou vriacou vodou čo topí moje snívanie. Bez [...]