Merle Corey

Srdce diabla

bije na dne,

ako jeho vôľa prahla,

ako jeho nádej padne.

Z otvorených rán

vysypáva soľ,

kŕdeľ starých vrán

škrekom tíši bôľ.

Posvätná krv

dávno stvrdla,

zmenila sa na uhoľ.

Odišiel prv

s kusom hrdla,

v opustení zabudol.

Hluchonemá opera

vysmieva sa všetkým slepým,

keď podpisujem bez pera

krvou zmluvu, ktorej verím.

Oklamaný vo večnosti

stráviť zvyšok iba s ním,

driape ma a ťahá ku dnu

nám dvom známym znamením.

Otvoril som

hrozné dvere,

svojou dušou v domnení,

a srdce diabla

bije na dne

zahádzané v kamení.