Popálený

9. augusta 2010 13:31, Prečítané 1 635x, merle, Nezaradené

Popálený fantáziou,

schúlim sa

a počítam,

myseľ páli,

zahmlieva sa,

nech snažím sa

či zaspávam.

Popálený neschopnosťou,

zlomím strom

a dodýcham,

slnko hasne,

za obzorom,

bozk temnoty ,

dá diaľavám.

Popálený spoločnosťou,

hnije kosť

sa rozpadá,

ticho žasne,

má toho dosť,

výstrel znel,

už doznieva.

Popálený realitou,

stiahnem chvost

a utekám,

život nie je

bezpečný most,

len načnem ho

a umieram.

Posledný 09. 08. 2010, 12:07

Debata ( 1 príspevok )

derechura veľmi zaujímavý symbol ...

Celá debata | RSS tejto debaty

Ďalšie články od tohto blogera

Čím bola práca pre generáciu mojich starých rodičov?

07.05.2013

Niektoré veci sa jednoducho nemenia. Zem sa točí, voda tečie smerom dolu a Slnko ešte stále končí svoju každodennú púť na západe. Ani ľudia sa nemenia. Teda, aspoň nie tak veľmi, ako by sa mohlo zdať. Stále sú medzi nami prešibané líšky, klamári, pracanti, flákači, učenci, boháči aj hlupáci. Ľudia sa nezmenili, zmenila sa doba.

Stal som sa sochou

29.04.2013

Ďaleko, zamrznuté bezvetrie tam kúsky starých listov vlajú a zaprášené kropaje, vytvárajú zátišie. Kde tŕpnu ľudské stupaje krčia sa a premieňajú kusy smútku na sochu. Hlboko vytesaná v tvrdom ľade, kôstky ticha vlasmi pradú a roztápajú ladne o hlade a o smäde ľudská socha chradne. Som tou sochou obarenou vriacou vodou čo topí moje snívanie. Bez [...]