Zamatové dotyky,
narúšajú hladinu,
cítim prstom zbabelým
každú kvapku jedinú.
Sila päste,
sila odveká
pokúšam sa ešte,
zachrániť rasu človeka.
Striebro nášho démona,
ponára ma hlbšie,
prepichol mi kolená
rozdrvil mi paže,
v temnote sa ocitám,
čoraz tichšie,
dlhšie.
Som posledný,
už nie je nás viac,
či oplatí sa bojovať?
Pretlačiť zlo, silou srdca,
a zo samoty sa radovať?
Oplatí sa zomrieť so cťou,
a zároveň aj s vedomím,
že potupené bolo ľudstvo
bolesťou a zhnusením?
Mám tú silu,
zamatovú päsť,
zachrániť rasu človeka,
no má tu silu
moje vnútro,
ostať sám
a čakať…
…a pretrpieť česť?