Merle Corey

Popolavý svet

rozpadá sa pred očami

rozdrvený kvet

a

špinavými paprčami,

roznášajú mor a prach

popol víri

tuhý chlad.

Napriek žiaru

tuhne mráz,

tichých očí

na sto ráz,

prepaľujú čisté duše,

rozpúšťajú

na kaluže.

Praská ticho

búri hrom,

svetlá blesku

temným dňom,

záblesk tvárí,

bledej kože,

len to čo žije,

umrieť môže.

Mŕtvy pach sa šíri vôkol,

stále trpia,

len tí istí,

tak sa ubráň,

človeče,

pretvárke a nenávisti,

nie sú živé,

ony len,

napĺňajú naše listy,

naše túžby,

svedomia

aj bez nášho vedomia.

Zatratení sú, tí čo ničia seba, zatratení nenájdu viac, čo k životu im treba, prekliaty buď človek, požehnaná buď zem, len ty dokážeš zmeniť, čo zničil ľudský tieň.