Nekonečná temnota
osvetľuje svet
nič nové tu nevidím
konca cesty niet.
Iba svojim svedomím
môžem svetlo nájsť
potme v tichu tápať
oheň vo mne vznieť.
Bezfarebná rieka
obteká kraj túžob,
bezprostredne po nej
ako malý dúšok
rozvíja sa kvet.
Plameň hnevu
stúpa v trs,
tichou rukou
hladí,
bolesť ľudských pŕs.
Vypaľuje,
v očiach diery
dávi morí
temnú nehu.
Vzoprime sa osudu
vzoprime sa tomu,
čo dáva silu
tajomnému
falošnému hnevu!