Nedeľná báseň: Nekonečná temnota

16. mája 2010 17:10, Prečítané 3 074x, merle, Nezaradené

Nekonečná temnota

osvetľuje svet

nič nové tu nevidím

konca cesty niet.

Iba svojim svedomím

môžem svetlo nájsť

potme v tichu tápať

oheň vo mne vznieť.

Bezfarebná rieka

obteká kraj túžob,

bezprostredne po nej

ako malý dúšok

rozvíja sa kvet.

Plameň hnevu

stúpa v trs,

tichou rukou

hladí,

bolesť ľudských pŕs.

Vypaľuje,

v očiach diery

dávi morí

temnú nehu.

Vzoprime sa osudu

vzoprime sa tomu,

čo dáva silu

tajomnému

falošnému hnevu!

Posledný 30. 05. 2010, 19:44

Debata ( 10 príspevkov )

Ольга СП С. ... ...

rozum22 Po každom zatmení a daždi ...

martins Merle, páči sa mi to :-) ...

merle ďakujem :) cením si to ...

kusi Mne sa Merle zapáčil najviac ...

Celá debata | RSS tejto debaty

Ďalšie články od tohto blogera

Čím bola práca pre generáciu mojich starých rodičov?

07.05.2013

Niektoré veci sa jednoducho nemenia. Zem sa točí, voda tečie smerom dolu a Slnko ešte stále končí svoju každodennú púť na západe. Ani ľudia sa nemenia. Teda, aspoň nie tak veľmi, ako by sa mohlo zdať. Stále sú medzi nami prešibané líšky, klamári, pracanti, flákači, učenci, boháči aj hlupáci. Ľudia sa nezmenili, zmenila sa doba.

Stal som sa sochou

29.04.2013

Ďaleko, zamrznuté bezvetrie tam kúsky starých listov vlajú a zaprášené kropaje, vytvárajú zátišie. Kde tŕpnu ľudské stupaje krčia sa a premieňajú kusy smútku na sochu. Hlboko vytesaná v tvrdom ľade, kôstky ticha vlasmi pradú a roztápajú ladne o hlade a o smäde ľudská socha chradne. Som tou sochou obarenou vriacou vodou čo topí moje snívanie. Bez [...]