Tu, kde leží
tvoj prach temnoty,
kde rozľahlú zem
spásajú ústa nemoty,
rozvíjajú vlasy mín
tak rýchlo
a tajomne
ako čierny dym.
Kde ťažké slnko zapadá
a zanecháva
špiny pach
na bielych perách mŕtveho
ostáva len strach.
Spotené sú ústa zeme
a v jej tele
diabol drieme,
na jej lícach červeň sveta
ligoce sa,
biedna slza.
Poryv vetra,
ticho vanie
odporný to tvor,
čo nemá ani zmilovanie
ničí,
rozprestiera mor.
Tak drahocenný dar
života nádych
rozdrvený v sekunde,
odpor je nazmar,
nepoznáš cudzích,
bezbožne zabiješ,
svedomie slepých.