Merle Corey

Ako víla na lúke

tancovalo dievča

malá škvrnka na ruke

a kytička niečia.

Ako víla tancovalo,

čistá radosť túžby

tichý závan nečakalo,

temné tiene zhuby.

Na zelenej tráve

roztrúsené kvety,

silný rytier práve,

prebodáva vety.

Netuší, nebojí sa

nechce ostať sám,

koniec nosa pošteklil mu

rovnaký závan.

Plazím tichom odporným

prikradol sa strach,

piesok ostal škrípavým

tichom na perách.

Temný príboj pokoja,

prebodáva zmätok,

upadá do postoja,

prináša si kvietok.

Temnou rukou drolí prach,

spaľuje les suchý,

čistá duša padá v mach,

duše lásky opuchy.

Trieskaním a hučaním,

vypovedá vojnu,

šepká tichým mumlaním,

poza chrbát, tomu,

kto pozná dávnu pravdu.

Ako víla na lúke

tancovalo dievča,

silný rytier prebodával

roztrúsené vety.

Ostal po nich

iba vzdych,

rozšliapané kvety,

šum padajúcich listov,

temný závan dávnych.

nepremožiteľných prstov.

Ako víla na lúke,

tancovalo dievča,

umrelo, už nie je tu,

a kytička niečia.