Samovražda… („čiernohumorne“)

22. apríla 2010, merle, Nezaradené

S hlbokým nádychom,

rozbieham sa vpred,

očakávam rýchly pád,

iba kolmo dolu

nie kĺzavý let.

Prikrádam sa na okraj

zadržiavam dych,

démoni tmy strašia ma

či vodne, či v noci

odrážam sa v ich.

Nekonečným hvízdaním

preteká vzduch vôkol uší,

keď dopadnem,

bude ticho,

už len to ma v duchu teší.

Bolestivé chrupnutie

ozvalo sa v mojom tele,

počas pádu narazil som

dutou hlavou o kamene.

Ako temný had

podo mnou sa rieka vinie,

bojím sa, že môj čas

na tejto zemi

onedlho už uplynie.

Mrazivý prúd vody,

na dne môjho pádu,

zaryje sa pod nechty,

pod citlivú kožu

uhasí aj záhu.

Akosi to potemnelo

cez brucho mi preletelo,

zlomenými paprčami,

kvačím morím otieram si

skrvavené telo.

Pomýšľam už na raj,

moja myseľ zmäkla,

samovražda ale,

pri poslednom dychu

stiahla ma do pekla.