Potláčam,
to, čo je vo mne,
aj keď moje srdce,
po tebe prahne.
Nespravím
nikdy hlúpu chybu
a nestratím,
životnú babu.
Odmietam,
viac moje city
radšej ich
v srdiečku zanechám,
nech ma aj roztrhnú
mne je to jedno,
hlavne nech teba
takto si pamätám.
Nepoviem,
čo k tebe cítim,
a aj tak pre teba
kedykoľvek zomriem.
Nedokážem vidieť
ako sa trápiš,
ako ťa sklamem,
a za chyby platíš.
Zapieram lásku,
lásku už navždy,
pre tvoje oči,
pre tvoje hviezdy.
Viac ako seba
cením si teba,
nie je nič horšie ako,
ty by´s trpela.
Vzdávam sa sveta,
vymodleného v snoch
vzdávam sa teba,
prekrásna deva.
Možno raz budeš,
moje myšlienky čítať,
možno raz uveríš,
ako mal som ťa rád.
Teraz však nemám
inam uprieť zrak,
iba sedieť
a čakať na zázrak.