Nedeľná báseň: Pripravený zomrieť…
18. apríla 2010 14:38,
Prečítané 1 800x,
merle,
Nezaradené
Potláčam,
to, čo je vo mne,
aj keď moje srdce,
po tebe prahne.
Nespravím
nikdy hlúpu chybu
a nestratím,
životnú babu.
Odmietam,
viac moje city
radšej ich
v srdiečku zanechám,
nech ma aj roztrhnú
mne je to jedno,
hlavne nech teba
takto si pamätám.
Nepoviem,
čo k tebe cítim,
a aj tak pre teba
kedykoľvek zomriem.
Nedokážem vidieť
ako sa trápiš,
ako ťa sklamem,
a za chyby platíš.
Zapieram lásku,
lásku už navždy,
pre tvoje oči,
pre tvoje hviezdy.
Viac ako seba
cením si teba,
nie je nič horšie ako,
ty by´s trpela.
Vzdávam sa sveta,
vymodleného v snoch
vzdávam sa teba,
prekrásna deva.
Možno raz budeš,
moje myšlienky čítať,
možno raz uveríš,
ako mal som ťa rád.
Teraz však nemám
inam uprieť zrak,
iba sedieť
a čakať na zázrak.
07.05.2013
Niektoré veci sa jednoducho nemenia. Zem sa točí, voda tečie smerom dolu a Slnko ešte stále končí svoju každodennú púť na západe. Ani ľudia sa nemenia. Teda, aspoň nie tak veľmi, ako by sa mohlo zdať. Stále sú medzi nami prešibané líšky, klamári, pracanti, flákači, učenci, boháči aj hlupáci. Ľudia sa nezmenili, zmenila sa doba.
29.04.2013
Ďaleko, zamrznuté bezvetrie tam kúsky starých listov vlajú a zaprášené kropaje, vytvárajú zátišie. Kde tŕpnu ľudské stupaje krčia sa a premieňajú kusy smútku na sochu. Hlboko vytesaná v tvrdom ľade, kôstky ticha vlasmi pradú a roztápajú ladne o hlade a o smäde ľudská socha chradne. Som tou sochou obarenou vriacou vodou čo topí moje snívanie. Bez [...]
27.03.2013
Tak vrav! Že šťavou z jesene varíš mi prsty, horké jak korene a smeješ sa, smeješ sa zronene.
zabava viac ako seba cením si teba..... ...
Celá debata | RSS tejto debaty