„Ako život sám“ – alebo – „klišé“
4. apríla 2010 13:24,
Prečítané 1 884x,
merle,
Nezaradené
Státisíce vzlykov tichých,
krúži vzduchom v diaľ,
jednoduchých, úpenlivých
potláčajú žiaľ.
Tisíce je vecí temných,
ktoré zastrú um
tisíce riešení možných,
počuť tichý šum.
Stoviek je chvíľ nepríjemných,
nechceme prežiť zas
takých, nezabudnuteľných,
takto plynie čas.
Desiatok je hriechov ľudských,
ukazuje prst
nie však iba hociakých,
je to ohňom krst.
Iba zo dve šance nechať,
prežiť svoju smrť.
Otriasť sa a neumierať,
iba ak máš chuť.
No len ty si jedinečná,
ako život sám
s tebou ísť do nekonečna,
nepýtam sa kam.
07.05.2013
Niektoré veci sa jednoducho nemenia. Zem sa točí, voda tečie smerom dolu a Slnko ešte stále končí svoju každodennú púť na západe. Ani ľudia sa nemenia. Teda, aspoň nie tak veľmi, ako by sa mohlo zdať. Stále sú medzi nami prešibané líšky, klamári, pracanti, flákači, učenci, boháči aj hlupáci. Ľudia sa nezmenili, zmenila sa doba.
29.04.2013
Ďaleko, zamrznuté bezvetrie tam kúsky starých listov vlajú a zaprášené kropaje, vytvárajú zátišie. Kde tŕpnu ľudské stupaje krčia sa a premieňajú kusy smútku na sochu. Hlboko vytesaná v tvrdom ľade, kôstky ticha vlasmi pradú a roztápajú ladne o hlade a o smäde ľudská socha chradne. Som tou sochou obarenou vriacou vodou čo topí moje snívanie. Bez [...]
27.03.2013
Tak vrav! Že šťavou z jesene varíš mi prsty, horké jak korene a smeješ sa, smeješ sa zronene.
Celá debata | RSS tejto debaty