Čierno-biela predzvesť farieb
točí sa mi dokola,
chcel by som ťa vidieť znova,
to však nejde bez boja.
Chcel by som mať tvoju ruku
v mojej dlani ukrytú,
otrasenú, úpenlivú,
chvíľku každú jedinú.
Nedokážem kráčať ticho,
v lome svetla večera,
prečo nemáš úsmev pre mňa,
prečo si tu nebola?
Zranený a znechutený,
premýšľam a nemyslím,
bez chuti a pokorený,
nad životom prerobím.
Iba tri kratučké slová,
povedať by stačilo,
neverím však odpovedi,
srdce márne túžilo.
Mám ťa rád
a zbožňujem ťa,
ty to iste nevidíš,
no moje srdce
čierne prázdno,
nad osudom zvíťazíš.
Radšej takto, ako inak,
bojím sa, že stratím ťa,
no aj tak mi srdce bodá,
nabrúsená čepeľ zla.