Už tisíc krát,
mal som to dnes na jazyku
zahľadel ti do očí,
neodvážil preriecť.
Mnoho rád
nepomohlo v okamžiku
keď pocit vo mne mlčí,
a nedovolí utiecť.
Milujem tie hviezdy,
hviezdy v tvojich očiach,
svit krásy a pravdy
pre moju dušu spása.
Vyriešiť to navždy,
nespočetných nociach
uväznená krása
šramotivo šepká,
no tak ľahko nepoddá sa.
Skúšal som to potlačiť,
vravel som si, hlúposť
vôkol srdca ohradiť,
betónovú pevnosť.
Však po týždňoch a mesiacoch
neprestajne búši,
všetky city rozlialo
do každej kúska duši.
Explózia zabila
každý kúsok zmätku
roztrhla, rozvírila
strhávam si masku,
len pre svoju,
zakázanú lásku.